[vc_row full_width=“stretch_row“ full_height=“yes“][vc_column width=“1/2″][vc_single_image image=“809″ img_size=“full“ alignment=“center“][vc_column_text]
[/vc_column_text][vc_column_text]Katalógy :
[/vc_column_text][/vc_column][vc_column width=“1/2″][vc_column_text]
Rodina Guzzi pochádzala pôvodne z Milána. Počas prvej svetovej vojny sa rozhodla matka, pôvodom Angličanka, dopriať svojim deťom viac bezpečia a čistého vzduchu a definitívne rodinu presťahovala na vidiek.
Mladší syn bol od malička technicky nadaný, mal veľký pozorovací talent a zmysel pre praktické riešenia. Motocykle tej doby boli žiaľ poruchové a veľmi nespoľahlivé, a tak Carlo Guzzi chcel pomocou najmodernejších poznatkov a najnovšej techniky raz postaviť stroj podľa vlastných predstáv.
Za pomoci jediného odborníka začal vymýšľať svoj vlastný motocykel. Sny mladého tvorcu a ich realizácia boli ale dve veľmi vzdialené veci. A tak náhoda, šťastie v nešťastí, postretlo aj Carla Guzziho, keď ku koncu vojny narukoval k talianskemu letectvu. Tam sa stretol s dvoma spolubojovníkmi, dôstojníkmi Giorgiom a Giovannim Ravellim. Obaja pochádzali z lepších rodín a pohybovali sa v motocyklových kruhoch. Tak vznikol silný a po dlhé roky úspešný tím, v ktorom Carlo Guzzi vymýšľal a konštruoval, Ravelli skúšal a pretekal a Parodi zaisťoval financovanie.
V roku 1921 prišiel na svet ležatý štvortaktný jedno-valec, s vŕtaním 88 mm a zdvihom 82 mm, čo bola vo svojej dobe odvážna novinka. Veľký priemer vŕtania dával šancu aj väčším ventilom. Sacie ventily boli postranné, výfukový bol umiestnený v hlave a ovládaný zdvíhadlom a vahadlom.
Typickým znakom motocyklov Guzzi bol okrem horizontálnej polohy valca aj robustný zotrvačník umiestnený mimo motora na ľavej strane, ktorý výrazne redukoval vibrácie a zároveň umožňoval menšiu a kompaktnejšiu stavbu motora.
Motocykle sa dodávali v typickej signálnej červenej farbe s čiernymi a zlatými linkami. V päťdesiatych rokoch sa začal zvyšovať záujem o rýchlejšie a ľahšie motocykle, než aké predstavoval Moto Guzzi Falcone, preto nedosiahol výraznejšieho rozšírenia v zahraničí. V Taliansku bol ale stále populárny. Taliani oceňovali, že sa výrobca drží svojich úspešných koreňov a ponúka spoľahlivý a osvedčený výrobok. Navyše sa vďaka veľkej sériovosti podarilo postupne znížiť jeho cenu zo 482 000 lír v roku 1951 až na 419 000 lír u Športu a 399 000 lír pri modeli Turismo.
Je pozoruhodné, že značka Moto Guzzi si v postate vystačila s dvomi základnými konštrukciami, ležatým jednovalcom a priečnym véčkom, s ktorými „prežila“ aj drvivý útok japonských značiek zo 70. rokov. Motocykle z Mandell patria stále k obľúbenej európskej klasike.
[/vc_column_text][/vc_column][/vc_row]